Aj zajkom je doma najlepšie

S jedlom vraj rastie chuť. Možno ste to príslovie už počuli – znamená, že čím viac niečoho máme, tým menej si to vážime. Chceme stále viac a už nie sme takí skromní, ako sme boli kedysi. A presne to sa stalo aj zajkovi.

Ešte predtým, než bol zajko zajkom, bol toaletným papierom. Keď sa mu minul papier, deti mu na rolku dolepili frajerské uši, dokreslili ňufák s fúzikmi, vysmiate ústa a pod ne prilepili dva veľké zajkovské zuby z papiera. Zajko sa zo svojho druhého života tešil, z poličky spoznával celú domácnosť a cez okno sledoval, čo sa deje na dvore. S jedlom však rastie chuť a zajkovi pozeranie cez okno prestalo stačiť.

S najväčšou závisťou sledoval na dvore šantiace zajace. Pobehovali si, kam sa im zachcelo, chrúmali si šťavnatú mrkvičku či farebné jarné púpavy. A náš zajko si v duchu hovoril, prečo práve on musí byť z papiera. 

„Nikdy sa nepozriem do sveta tam vonku. Nikdy nezistím, ako chutí mrkvička a nevyváľam sa v hebkej jarnej tráve. Život na poličke je taká nuda!“ sťažoval sa.

Keď sa jeho vzdychanie už nedalo počúvať, dohodli sa zvyšné zvieratká z poličky zakročiť. Slovo si vzala múdra sova, ktorá na poličke sedela už nejaký ten mesiac.

„Vieš o tom, že kým sa zajace pustia do jedenia mrkvy, musia si ju najprv nájsť, a vykopať z hlbokej zeme?“ pýtala sa zajka skúsená sova. 

„A vieš, že byť zajacom je veľká zodpovednosť? Vychovávaš malé zajačiky a ani na moment ich nesmieš stratiť z dohľadu, aby sa nezatúlali,“ pokračovala sova.

„A tušil si vôbec, že keď vonku prší, zajacom často vytopí celý domov a musia si stavať nový?“

Zajko bol v šoku. Nikdy sa nad tým takto nezamyslel. Cez okno videl len to dobré a zábavné, no sova mala pravdu. Prestal si vážiť to, čo mal. Na poličke mal pritom všetko. Kamarátov, s ktorými sa mohol zabávať, aj takých, ktorí mu ochotne poradili. Nemusel zháňať jedlo po celom dvore ani so strachom sledovať každú dažďovú kvapku dopadajúcu z oblohy. Nemal žiadnu zodpovednosť a jeho dni boli plné zábavy. Sľúbil ostatným zvieratkám, že si odteraz dá veľký pozor na to, aby mu už viackrát s jedlom nenarástla chuť. A namiesto toho si opakoval aj druhé príslovie, ktoré mu teraz dávalo ešte oveľa väčší zmysel – všade dobre, doma najlepšie.

Späť