Ako prešla Vanda skúškou dospelosti

Sú prestierania, ktorým sa zo skrinky nechce. Najlepšie im je schúleným v bezpečí vlastného tieňa. Tam im nehrozí, že ich niekto obleje alebo si do nich utrie ruky. No a potom sú prestierania, ako je Vanda.

„Nie je už hotový vývar? Vrie aspoň voda? A kedy by mali prísť prví hostia?“ zvykne sa Vanda nesmelo vypytovať zo skrinky. Sviatočných obedov sa nebojí – práve naopak. Už od rána sa nevie dočkať, kedy konečne zacíti vôňu rynúcu sa z hrncov v kuchyni. Potom už je to len o nekonečnom čakaní na to, kedy ju konečne vyslobodia spomedzi všetkých tých lenivých alobalov a fólií a ako hviezdu obeda ju rozprestrú do stredu stola.

Vanda spoločnosť miluje. Sama však pritom nie je žiadna zabávačka. Vanda pozoruje a počúva. Zo stredu stola má najlepší výhľad zo všetkých a zároveň luxus toho, že si ju nikto nevšíma. Všetci sú takí zahĺbení do vlastného rozprávania, že hoci majú Vandu na dosah ruky, len málokto jej venuje pozornosť. A ona je rada. O čo menej pozornosti venujú jej, o to viac môže ona počúvať rozhovory druhých a zisťovať, čo je vo svete nové.

Prestieraní, ako je Vanda, nie je veľa. Keď sa však už na svete objavia, ich zvedavosť nepozná hraníc. 

„Prečo sa niektoré poháre musia predtým, ako sa z nich ľudia napijú, zraziť a iné nie?“ pýta sa často.

„Načo sú stolu štyri nohy, keď aj tak nevie chodiť?“

„A kde pramení to presvedčenie každej babky, že všetci pri stole sú stále hladní?“

Obedové stoly sú však len prvou zastávkou zvedavých prestieraní. Každé si počas bnačúvania cudzím rozhovorom vysníva vlastný cieľ, o ktorom sa mu zdá po nociach v kuchynskej skrinke. Vanda o tom svojom po prvý raz počula minulý rok. A asi ani sama neverila, že sa jej už čoskoro splní.

Najprv videla len tri drevené stoličky a za nimi zaprášenú tabuľu. Potom si na tie stoličky postupne posadali vážne vyzerajúci ľudia a Vanda nevedela uveriť vlastným očiam. 

Až keď najprísnejšie vyzerajúca osoba v strede vyslovila kľúčovú vetu, bola si naša hrdinka konečne istá, že v tomto svete sa sny plnia aj prestieraniam: „Nech sa páči, potiahnite si otázku.“

Hoci mal stôl pod ňou za sebou zopár desaťročí a namiesto chutného jedla a pitia bolo naokolo len zopár obschnutých chlebíčkov, Vanda vzrušením nedýchala. Veď sa práve ocitla uprostred maturity! Na mieste, kde sa v priebehu niekoľkých hodín dozvie zo sveta matematiky, histórie či geografie viac, než kdekoľvek inde. A čo viac už treba zvedavému prestieraniu?

Späť