Čo robia vianočné obrúsky v lete?

Milé deti! Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo robia vianočné obrúsky uprostred leta? Máme na mysli presne tie obrúsky s pestrofarebnými vianočnými guľami alebo ovešanými ihličnatými stromčekmi, ktoré stará mama krátko pred vianočnou večerou vyberie odniekiaľ zo zadnej skrinky. Rok čo rok ich usadí doprostred stola, a oni sa usilovne vyhýbajú dopadajúcim kúskom kapusty či rybích kostí, aby sa na to isté miesto mohli vrátiť aj o rok. Tie najusilovnejšie takto ťahajú už niekoľko rokov a pamätajú si časy, keď ste ešte neboli na svete. Ako však trávia celý zvyšok roka?

Ich najobľúbenejšou aktivitou je bez pochýb tipovanie. Zo skrinky počas roka nič nevidia, a preto hádajú len na základe zvukov, ktoré k nim preniknú.  

„Zdá sa mi, že za oknom už počuť spievať vtáky, už musí byť jar!“ hovorí prvý obrúsok.

„Máš pravdu! Mne sa včera zdalo, že som vo vzduchu zacítil medvedí cesnak,“ hovorí druhý.

A tretí sa len potmehúdsky usmieva, keďže má ako jediný tajné informácie. Kamaráti sa s veľkonočnými obrúskami z vedľajšej skrinky a tie mu už pred týždňom spomínali, ako ich bola stará mama nedočkavo obzerať.

Ešte radšej obrúsky tipujú, aké darčeky dostanú členovia rodiny na ďalšie Vianoce.

 „Miško bude mať osem rokov, vidím to na prvý tablet,“ hovorí jeden z obrúskov.

„Janka pôjde na strednú, podľa mňa poprosí Ježiška o novú tašku,“ tipuje druhý.
Keď sa im už minú tipy na darčeky, zabavia sa aj dišputovaním o tom, ako sa kto od minulých sviatkov zmenil.

„Stavím sa, že otec už má prvé šediny!“ vykríkne jeden z obrúskov a druhé uznanlivo prikývnu, že tento rok by jeho tip už naozaj mohol vyjsť.

„Ja dám rožtek do ohňa za to, že Šimon už zarastá,“ povie smelo druhý a ostatné sa rozchichocú. Veď to nie je tak dávno, čo tipovali, že Šimon povie pri štedrovečernom stole svoje prvé slová.

Keď už do skrinky zaveje prvý studený vánok, obrúsky tušia, že ich hviezdna chvíľa nie je ďaleko. Prvé rolničky a príchod čokoládových Mikulášov do okolitých skriniek znamená, že do otvorenia dvierok tej ich zostáva už len zopár dní. A keď to konečne príde, je to radosť nevídaná. Vo vzduchu cítiť škoricu a ihličie, z rádia počuť tóny kolied a okolo stola sa pomaly usádzajú známe tváre. Stará mama, Miško, Janka, mama, otec aj Šimon, ktorému na brade svietia nenápadné fúziky.

Späť