Hady, diviaky, kliešte… Les je plný živých nástrah, na ktoré je lepšie sa pripraviť

S cestou do lesa sa spája aj niekoľko nástrah, ktoré sa vybavia každému jednému z nás. Možno tou najčastejšou sú rôzne zveri, na ktoré sa pri potulkách medzi stromami dá naraziť. Ako na nečakané stretnutie s nimi zareagovať čo najlepšie? 

Keď sa povie stretnutie so zvieraťom v lese, väčšine z nás sa vybaví tá najhoršia možnosť – konfrontácia s medveďom. V slovenských lesoch však žije veľa iných zvierat, ktoré možno nie sú až také nebezpečné, no stretnutie s nimi je oveľa pravdepodobnejšie. Aj preto sa oplatí vedieť, ako v takom prípade zachovať.

Hady

Jediným jedovatým hadom, ktorý sa v našich končinách vyskytuje, je vretenica (často nazývaná aj zmija). Šťastím je, že rovnako ako väčšina iných živočíchov, aj vretenica na ľudí útočí len v sebaobrane. Ak jej aj náhodou skrížime cestu, môžeme ju ešte stále jednoducho odplašiť. Nie však krikom ani prudkými pohybmi, ale dupaním – vretenica je totiž úplne hluchá a ani zrak nemá práve najlepší.

Ak nás vretenica predsa len uhryzne, nemusí to znamenať hneď ten najhorší scenár. Ranu nijako neškrtíme ani sa z nej nepokúšame vysať jed – uložíme sa do stabilizovanej polohy a privoláme pomoc. Vretenica nemá toľko jedu, aby ním dokázala usmrtiť dospelého človeka a navyše často pri uhryznutí nevypúšťa jed vôbec.

Oveľa bežnejšie než vretenice sú pre slovenské lesy užovky, ktoré našťastie nie sú vôbec jedovaté ani nehryzú ľudí. Od vreteníc ich najľahšie odlíšite podľa očí – užovky majú okrúhle zreničky, zatiaľ čo vretenice ich majú úzke a červené.

Diviaky

K ďalším nepríjemným lesným stretnutiam patria aj tie s diviakmi. Tie vzbudzujú strach najmä svojou veľkosťou a stavbou tela. Faktom však je, že diviaky takisto útočia na ľudí iba zriedka – väčšinou iba ak sú ranené či chránia svoje mladé. Aj tu však vo väčšine prípadov ide iba o zastrašovanie zo strany matky, ktorá sa, rovnako ako my, stráni priamej konfrontácii.

Priamych útokov sa dopúšťajú skôr zranením rozrušení samci s ostrými klami. V prípade takéhoto útoku je najdôležitejšie zastaviť prípadné krvácanie (diviaky útočia najčastejšie na naše nohy) a privolať pomoc.

Kliešte

Miniatúrny nepriateľ, ktorý dokáže napáchať veľkú škodu. Presne také sú kliešte, ktorých je v našich lesoch stále viac. Kliešte sú aktívne najmä ráno a podvečer, keďže neobľubujú vysoké teploty. Aktívne vyhľadávajú miesta, kde je zvýšený pohyb a dokážu vnímať otrasy zeme a pachy, ktoré ich upozornia na to, že sa už čoskoro môžu prichytiť na telo nového hostiteľa.

Ako určite viete, kliešte prenášajú lymskú boreliózu či kliešťovú encefalitídu, teda vážne ochorenia, pred ktorými je dobré byť na pozore. Základom je nosiť radšej svetlejšie farby, na ktorých kliešťa zbadáme ešte predtým, než sa stihne prisať. Ak už tak spravil, určite na miesto nič nenanášame, ani ho pred vybratím kliešťa nedezinfikujeme. Kliešťa nevytáčame do žiadneho smeru, ale odstraňujeme ho kývavým pohybom, ideálne s pomocou pinzety. Dávame si záležať, aby sme ho z rany odstránili celého. Ak máme pochybnosti o tom, že sme tak nespravili, navštívime radšej lekára.

Späť