O revolutierke

Kuchynské utierky rozčuľujú rôzne veci. Niektoré hnevajú neutreté stopy po káve na dreze, iné hnijúca zelenina v chladničke a ďalšie vypadávajú z poličiek pri pohľade na rezne nasiaknuté olejom. No iba jedna utierka dokázala niečo, čo sa žiadnej pred ňou nepodarilo. Rozpútať kvôli svojej vášni revolúciu.

Zo všetkých vecí na svete ležala našej hrdinke na srdci najviac jedna – príroda. 

„Prečo je v celej kuchyni len jeden kôš na odpadky?“ pýtala sa ostatných utierok a všetky odpovede jej zneli ako výhovorky. 

„A prečo do koša každý týždeň pribúda nové a nové ovocie?“ nechápala utierka a postupne v nej dozrievala chuť niečo s tým spraviť.

Najprv začala burcovať ostatné utierky. Prvú presvedčila, aby zopár svojich útržkov vyslala do chladničky k zelenine.

„Stačí, keď si ľahnú pod paradajky a ony potom vydržia v chladničke oveľa dlhšie,“ vysvetľovala s nadšením. Druhú poslala ku košu, aby z neho vyhnala všetky papierové predmety:

„Iba im povedz, aby skočili do nového koša, ktorý bude patriť iba im a ostatným papierom,“ navigovala druhú utierku a na očiach jej bolo badať zápal pre jej novú úlohu. 

To však bol len začiatok.

K našej hrdinke sa postupne začali pridávať aj ostatné predmety v kuchyni. A už zďaleka nešlo len o utierky. Fľašky začali zbierať použitý olej z panvíc, plastové slamky uvoľnili miesto v zásuvke kovovým, umelé hubky tým prírodným, a keď sa do pohybu dali aj inak lenivé a usedené noviny, ktoré začali plniť čerstvo založený komposter, jedno bolo jasné. Naša hrdinka začala revolúciu, ktorá sa už nedala zastaviť.

Celá kuchyňa sa v priebehu niekoľkých dní stala miestom, ktoré oveľa viac myslelo na prírodu a svet okolo. Už sa v nej neplytvalo jedlom a smeti sa delili do košov tak, aby sa dali znova použiť. A za to všetko mohla naša hrdinka. Hrdinka, ktorá ešte pred pár dňami nemala meno, no dnes ju už nikto nenazval inak, než Revolutierka.

Späť