O vojačikovi a Baltazárovi

Milé deti! Teraz už viete, odkiaľ sa náš vojačik pozná s kráľmi Gašparom a Melicharom. Ako však tiež viete, králi, ktorí prišli privítať malého Ježiška, boli traja a ten tretí sa volal Baltazár. Že ako sa spoznal vojačik s ním? To vám veru bol príbeh!

Nebolo to dlho potom, ako sa vojačik vrátil z afrického dobrodružstva. Blúdil po svete a premýšľal, kam ďalej. Nevedel sa rozhodnúť, tak sa spýtal prvého človeka, ktorého stretol, ktorým smerom sa má vybrať.

„Vyber sa na západ, počula som, že tam je ľuďom lepšie,“ povedala mu staršia pani. Vojačik jej nijak neoponoval. A vybral sa na východ.

Zvládol prejsť vyprahnuté púšte aj široké pastviny. Zvládol sa vyštverať cez zasnežené končiare a prejsť cez husté lesy plné rôznych zvieratiek. Zvládol sa dokonca dohovoriť cudzími jazykmi s ľuďmi, akých nikdy nevidel a nájsť si strechu nad hlavou vždy, keď ho zastihla nečakaná zmena počasia. S kráľom Baltazárom sa však stretnúť nestihol.

„Kráľ neprijíma ľudí. Sedí zavretý v hradnej veži a už päť rokov s nikým neprehovoril. Zabudni, že sa s ním stretneš. Nikomu sa to nepodarí,“ dopočul sa vojačik na hradnom dvore. 

Nebol by to však on, keby sa nechal tak rýchlo odbiť. A preto kráľovi Baltazárovi napísal srdcervúci list. O svojej ceste cez pol sveta, o Gašparovi a Melicharovi, a aj o malom Ježiškovi, ktorý sa narodil v Betleheme a zaslúžil by si veľkolepé privítanie.

Na odpoveď nečakal. Na oblohe sa zjavila kométa, ktorá hlásila, že čas sa kráti a do Betlehema treba vyraziť ešte dnes.

–––––

S Melicharom sa stretli už pri bráne do mesta. Všetky spory boli okamžite roztopené v dlhom a srdečnom objatí. Gašpar privítal vojačika ešte veľkolepejšie – venoval mu malého somárika, s ktorým mu budú dlhé cesty ubiehať rýchlejšie. Vojačik bol šťastím celý bez seba.

O to viac, keď sa všetci traja priblížili k vzácnej kolíske a vedľa nej stál okrem hrdých rodičov aj skromný pán, od hlavy po päty zahalený v rúchu. Predstavil sa ako Baltazár.

Vojačik neveril vlastným očiam. Priamo pred ním sa diali zázraky, o akých doteraz iba počul. Na jednom mieste sa stretli Traja králi zo vzdialených kráľovstiev, aby prišli vzdať hold malému Ježiškovi. A hoci každý hovoril inou rečou, v tomto vzácnom momente si odrazu všetci rozumeli.

„Poď sa postaviť k nám, vojačik!“ zvolal Baltazár, nevedomý si toho, čo už zvyšní dvaja králi vedeli – že vojačik vždy spraví úplný opak.

V tom sa však stalo čosi ešte magickejšie. Vojačik sa spolu so somárikom vydal smerom k Betlehemu a postavil sa vedľa Troch kráľov. Po prvý raz spravil presne to, čo mu niekto povedal. A všetkým bolo jasné, že na tento deň sa bude spomínať ešte aj o dlhé tisícročia – ako na deň, keď sa dejú zázraky.

Späť