O vojačikovi a Gašparovi

Milé deti! Možno si ešte spomínate na rozprávku o neposlušnom vojačikovi, ktorý robil všetko naopak – až kým sa nestratil v čarovnom lese a nebol odkázaný na pomoc druhých. To však bola len prvá časť príbehu. Tá druhá sa tiež týka pomoci druhým a, čuduj sa svete, tiež sa odohráva v zime. 

Počuli ste už o Troch kráľoch? A vedeli ste, že to bol práve náš vojačik, ktorý dal túto trojicu dokopy a priviedol ich až ku kolíske s malým Ježiškom? Poďme ale pekne po poriadku.

Gašpara poznal náš vojačik ešte z mladosti. To sa vydal na svoju prvú veľkú úlohu, ktorá ho zaviedla až do ďalekej Afriky!

„Nasadneš do lietadla a odletíš na sever, tak sa dobre obleč!“ povedal mu veliteľ tesne pred odchodom na prvé veľké dobrodružstvo. A preto, len čo náš neposlušný vojačik zabuchol dvere na kasárňach, vybral sa peši smerom na juh. 

Kráčal, brodil sa riekami a stopoval autá a lode, až kým sa neocitol na obrovskej púšti. Tu spoznal Gašpara – mocného kráľa, ktorému sa všetci báli čo i len prihovoriť. Nie však náš vojačik. Spravil presne to, pred čím ho ostatní vystríhali a bez strachu kráľovi rozrozprával svoj príbeh o tom, ako sa stratil v lese, aj o svojej dobrodružnej ceste do Afriky.

„Prikázali mi ísť lietadlom – tak som sa rozhodol, že cestou sem vyskúšam všetky dopravné prostriedky okrem lietadla,“ vysvetľoval vojačik.

Kráľovi Gašparovi sa vojačikova tvrdohlavosť páčila. Vzal si ho k sebe na dvor a poddaným dal jedinú úlohu:

„Vždy mu povedzte úplný opak toho, čo chcete. Keď budete chcieť, aby išiel von, prikážte mu vojsť dnu. Keď vás bude zaujímať, aké bude zajtra počasie, spýtajte sa ho na včerajšok.“

Poddaní príkazy poslušne plnili a celý dvor bol z vojačika nadšený. Vždy splnil, čo nechceli. Až kým raz k nemu neprišlo malé dievčatko a nezdôverilo sa mu s tým, ako veľmi si želá, aby vojačik na dvore zostal čo najdlhšie. Hoci sa vtedy snažil, ako vedel, nemal na výber. Ešte toho dňa sa vydal za ďalšími dobrodružstvami.

Keď sa však vojačik po rokoch dopočul, že v kolíske na hranici medzi Európou, Áziou a Afrikou sa narodilo vzácne dieťatko, vycítil svoju šancu. 

„Taký vzácny prírastok by si predsa zaslúžil poriadné privítanie!“ povedal si. 

Vtedy mu hlavou preblesla spomienka na detstvo a hru, ktorú hrával najradšej: Kráľu, kráľu, daj vojačka! No nebol by to náš vojačik, keby si veci nevyložil naopak. A nepustil sa do písania listov trom starým známym. Prvým z nich nebol nik iný, než kráľ Gašpar.

Viete, komu poslal zvyšné dva? To sa dozviete v pokračovanie rozprávky o vojačikovi a Troch kráľoch už budúcu stredu.

Späť