Snehuliak, ktorý sa chcel páčiť

Už ste si vyskúšali niekoľko dní po sebe stáť nahí v strede dvora, keď je vonku sneh? Ani to neskúšajte. Snehuliaci by vám o tom vedeli veľa rozprávať. Tri rovnaké kôpky snehu naukladané na sebe, nejaké to uhlie a mrkva! Chápete, že sú holí? Nielenže im je zima, ale ešte sú aj vystavení každému na obdiv. Hlavne, že majú mrkvu.

A potom sa v kráľovstve Obrúska II. vyskytol snehuliak, ktorý záhadným spôsobom dokázal rozprávať. Nech už okolo neho prešiel ktokoľvek, mal istotu, že sa kúsok reči ujde aj jemu. Bola to sranda! Snehuliak sa vedel rozprávať s každým. Keď lietali okolo vtáčiky, povedal im, aké bude počasie, odkiaľ bude fúkať vietor a na čo si majú dávať pozor vo vzduchu. Líškam a veveričkám vymýšľal hry. Kráľovi zas ukazoval, že sneh vôbec nemusí byť nebezpečný. Trochu sa bál jedného vojaka, ktorý vyzeral namosúrene a ufrflane, no chladný snehuliak obmäkčil chlapcovo srdce milým vtipom. Alebo si ho aspoň vypočul.

Čím dlhšie sa venoval tomu, aby boli všetci ostatní šťastní, tým viac sa zamýšľal, či si niekto všimne, že mu je zima. Namiesto rúk mal vetvy, a preto sa nevedel normálne obliecť.

“Tu máš šálik, drahý snehuliačik!” povedalo jedno dievčatko, keď mu okolo krku omotávalo vlnený pás, na ktorom sa striedala oranžová s červenou. “Nech nám neprechladneš,” dodalo a hoci vyzeral studene, cítilo, že je dobrý. Obľúbený snehuliak dostal na rozlúčku vrúcne objatie. 

Keď sa zas iné deti hrali na schovávačku, skryli sa práve za neho. Vtedy bol ticho a neprezradil, že je niekto za ním, iba sprisahanecky žmurkol. Deti mu z vďaky dali na krehké vetvičky rukavice. Keď bol svedkom dvojice zaľúbených, dostal aj čiapku. 

Nikto nepovedal nahlas, že mu na snehuliačikovi záleží, no ich skutky to prejavili. Snehového zabávača postupne poobliekali a spravili z neho veľkého fešáka. Každý takýto dar nášho guľatého priateľa stále viac zahrieval. Nebojte sa, neroztopí sa! V našej rozprávke sa snehuliaci netopia! Práveže mu dodávalo ešte viac chuti do života. Pretože čím viac lásky a starostlivosti našim priateľom ukážeme, tým dlhšie s nami budú.

Späť