Z histórie vreckoviek

Nech zdvihnú ruku tí, čo nepovažujú vreckovky za samozrejmosť. Sú predsa naším verným pomocníkom nielen pri nádche. Reč je však predovšetkým o papierovej jednorazovej verzii, ktorá je považovaná za hygienickejšiu než jej látkový predchodca. Poďme si ale povedať,  kam až siaha vznik prvých vreckoviek a čo zaujímavé sa viaže s ich minulosťou.

Zasa raz tá Čína

Porcelán, hodváb, pušný prach, toaletný papier… Číňania teda vedeli, ako na to. Na svete snáď neexistuje inovatívnejší národ, ktorý by sa postaral o toľko objavov. Podľa niektorých historikov im môžeme pripísať aj vreckovky. Na hlavách sôch z dynastie Čou (od 1 122 p.n.l.) môžeme totiž vidieť kus ozdobnej látky. Tá mala podľa odborníkov na slovo vzatých chrániť človeka pred slnkom.

O ďalší zachovaný zápis sa postaral rímsky poet Catullus v 1. storočí nášho letopočtu. Hovorí o ľanovej látke zvanej sudarium, čo vo voľnom preklade znamená látka na utretie potu. Tieto dobové rímske vreckovky sa používali aj počas gladiátorských hier. Ich vhodenie do arény znamenalo začiatok boja.

Vreckovky následne čakal skok v čase, konkrétne až do polovice 13. storočia. Ich využitie bolo podobné tomu čínskemu a na tento účel ich používali ako Francúzi, tak aj Angličania. A boli to práve Francúzi, ktorí prišli s ďalším spôsobom ich využitia – na utretie sĺz. Svoj domov našli predovšetkým na kráľovskom dvore. Kráľ Henrich II. si nimi dokonca čistil zuby.

Vreckovky boli väčšinou biele. Táto farba je považovaná za hygienickú. Navyše dámy, ktoré boli ich nositeľkami, sa pokladali za jemné a nežné, čo samozrejme táto farba predstavuje. Farebné vreckovky boli len dekoratívneho charakteru.

Podľa niektorých historických záznamov vreckovky spopularizovala francúzska kráľovná Maria Antoinetta. Tá vraj po príchode do Francúzska so svojím manželom a budúcim nasledovníkom trónu neustále plakala za svojím domovom (Rakúsko) a používala pri tom, ako inak, kúsok látky odtrhnutý z jej bielizne.

Vreckovky ako dôvod na žiarlivosť

Vreckovky ako módny doplnok nenechali na seba dlho čakať. Kombinoval sa hodváb s benátskou čipkou, prípadne so zlatými a striebornými výšivkami. Stali sa takými cennými, že sa dokonca odkazovali v poslednej vôli. Na konci 17. storočia bol s vreckovkou videný už takmer každý človek na západe Európy bez rozdielu na pohlavie. A v ďalšom storočí získala aj nové využitie – dámy ňou mávali napríklad na pozdrav pri rôznych verejných podujatiach.

Na mnohých dobových obrazoch možno vidieť vreckovky ako módny doplnok. Nachádzajú sa v rukách urodzených, ale i neurodzených dám. (Zdroj obr.: the-athenaeum.org, gogmsite.net)

Vreckovka sa stala dokonca aj príčinou vzniku žiarlivosti. Narážame na slávneho Othella od ešte slávnejšieho Shakespeara. Pamätáte si tento príbeh?

Othello daroval svojej manželke Desdemone vreckovku, ktorú zákerný Jago podhodí Cassiovi. Zároveň Jago Othellovi nahovorí, že ho jeho žena podvádza a tomu už nebolo viac treba. Othello Desdemonu zaškrtí a keď zisťuje, že išlo len o Jagove intrigy, prebodne sa a zomiera. Snáď v skutočných dejinách neboli vreckovky nikdy dôvodom na takúto tragédiu.

Vedeli ste, že… ?

Keď už spomíname tú tragédiu… V minulosti existovali aj tzv. smútočné vreckovky. Tie boli zväčša jednoduché, bez prehnaného zdobenia. Zásadou však bolo, že museli mať čierny okraj.

Nová konkurencia na jedno použitie

História papierových vreckoviek sa začala písať počas I. svetovej vojny. Americká spoločnosť vyvinula produkt s názvom cellucotton, čo mala byť náhrada za bavlnu, ktorej bol v tom čase nedostatok.

Primárne slúžil cellucotton vojakom namiesto uterákov pri hygiene a na ošetrovanie ich rán. Následne ich marketingoví pracovníci začali propagovať ako produkt na odstraňovanie make-upu, ktorý sa s obľubou začal využívať najmä v hollywoodskych kruhoch. Ale boli to samotní spotrebitelia, ktorí začali používať tieto papierové obrúsky ako praktického pomocníka pri nádche. V roku 1930 sa tak začína éra používania papierových vreckoviek ako produktu, ktorý je určený predovšetkým na siakanie nosa.  

Na trh postupne prišli aj farebné či viacvrstvové vreckovky, s potlačou, aj v kartónových obaloch. Veľmi žiadané (aj na slovenskom trhu) sú dnes vreckovky obohatené o balzamy, napríklad z avokádového alebo bambuckého masla, ktoré sú jemné k pokožke. Popularitu naberajú aj tie parfumované, na pultoch nájdete vreckovky s nežnou ženskou alebo decentnou mužskou vôňou.

Vreckovky s výťažkom z bambuckého masla, ale aj s ďalšími balzamami a arómami sú dnes bežne dostupné spotrebiteľom. Rovnako aj mnohé obalové variácie, ktoré odzrkadľujú trendy doby.

Vedeli ste, že… ?

Vedeli ste, že v Československu sme si zažili papierovú krízu? Rok pred Nežnou revolúciou vypukol v Harmaneckých papierňach požiar. Ten spôsobil obrovský výpadok na pultoch po dobu asi 3 týždňov. K bežne nedostatkovému tovaru ako banány a jogurty sa pridali aj toaletný papier, obrúsky či papierové vreckovky.

Všestrannosť a praktickosť

V súčasnosti minie jeden Západoeurópan údajne približne 200 papierových vreckoviek ročne. Tým, že ich máme vždy poruke, využitie nachádzajú vskutku v mnohých situáciách cez deň – nielenže do nich smrkáme, ale tiež často poslúžia ako náhrada za obrúsok, uterák, handru či dokonca toaletný papier. Okrem toho sa dnes ponúkajú v rôznych dizajnových obaloch, a tak sa stali pre mnohých nielen praktickým pomocníkom, ale aj módnym doplnkom.

Späť